Aba Lehota

Aba Lehota

 

 

Obec Lehota leží v okrese Nitra na hlavnej ceste Nitra - Bratislava , 7 km od Nitry.

V období vzniku našej obce - v stredoveku - bolo Slovensko súčasťou Uhorského štátu. Najosídlenejšou častou Slovenska, ktoré bolo známe ťažbou a spracovaním drahých kovov, bol dnešný Západoslovenský kraj. Úradným jazykom Uhorského štátu bola latinčina.

Hoci Slovensko nemalo žiadny politický útvar, už v tom čase môžeme hovoriť o existencii slovenského povedomia a vedomia príslušnosti k Uhorskému štátu.

Začiatkom XIV. storočia v období panovania Matúša Čáka Trenčianskeho, vtedajšieho veľmoža slovenského, pána Váhu a Tatier, sa zakladali usadlosti pod vplyvom šoltýskej kolonizácie. Mestečká a dediny zakladal jednotlivec- šoltýs, škultét- ktorý povolal budúcich usadníkov a to nielen z blízkeho okolia, ale aj z cudziny , rozdelil pôdu a vo vzniknutej usadlosti sa stal dedičným richtárom.

Okolie obce tvoril súvislý lesný porast. V záujme vtedajších panovníkov sa lesy vyklčovali, aby sa zúrodnená pôda mohla využívať pre rozvíjajúce sa roľníctvo. Obyvateľom , ktorí sa zaoberali týmito prácami bola udelená výnimka z daní, ktorá trvala 10 rokov. Doba trvania výnimky sa nazývala lehota a odtiaľ vznikol aj názov našej obce. Výnimku z daní mali vtedy aj iné usadlosti, o čom svedčí aj počet obcí, ktoré majú vo svojom názve „ Lehota“.

Našu obec založil takýmto spôsobom v r. 1303 kómes Aba z rodu Hunt-Poznan pri hradskej ceste, ktorá spájala Nitriansky hrad s Hlohoveckým. Daroval ju v r. 1275 kráľ Ľ. Veľký tomuto najstaršiemu uhorskému rodu za zásluhy v križiackej vojne, za zásluhy v Tatranských bojoch a za hrdinské správanie sa vo vojne proti kráľovi Otakarovi. Po prehranej bitke s Karlom Robertom, im bol majetok odobraný.

Po kómesovi z rodu Hunt-Poznan príslušenstvo hradu Hlohovca : Lehotka dostali v r.1437 Ocskajovci. V r. 1575 daroval Michal Lefantovský svoj majetok svojmu úradníkovi P. Širokému v Lehote. V r.1618 bola zničená Turkami a celkom zanikla. V r.1688 daroval arcibiskup Jur Pohronec svoj tunajší majetok nitrianskej katedrále.

V r. 1694 získal obec Ján Uzovič. V 18. storočí sa opäť zaľudnila rôznymi živlami a Ocskajovci len s veľkou námahou získali späť svoj majetok.

Tunajšia obec sa najprv nazývala LEHOTKA, keď sa spomína v r.1456 ako majetok hradu Hlohoveckého. Neskôr ju nazvali Ujlak , alebo ABA LEHOTA ( po zakladateľovi), potom od r.1775 KONYOK LEHOTA. Staršia pečať znázorňuje klasy, strapec hrozna a monogram A. L., ktorá sa však nezachovala. Nová zobrazuje Ježišov krst a legendu  " Pecsat ozsadi Abba Lehota " 1823.

V r. 1752 tu bývalo 130 rodín , poddaný obrábali 225 kopáčov vlastných viníc a 76 kopáčov panských. Kaplnku stavali Uzovičovci koncom 17. storočia , kostol postavili v r.1755. „ Svätá studnička „ bola od roku 1873 rušným pútnickým miestom (ako aj dnes ). Pri urbanskej regulácii zabrali zemepáni Uzovič, Očkaj a Kvassai bez náhrady klčoviská, vyrúbali obecný les atď. Vzbúrených poddaných odsúdila župa 17.4 1804 , títo sa však obrátili k panovníkovi. Počet obyvateľov v r.1812 -630, v r. 1863-626.

Na konci 18. storočia a začiatkom 19. storočia Lehota patrila rodu grófa Zámockého . Bolo to obdobie feudalizmu a dlhoročného útlaku poddaného ľudu. Ľud trpel a často sa dával do zbojov ,o čom svedčia mnohé legendy, ktoré sa spomínajú i dnes nielen v časopisoch, ale i v knihách. Vznikali i zápisky , ktoré vykonával Veliteľ zápisku ( Lehota bola v šintavskom ), aby sa lepšie ustriehol ľud. Napriek tomu sa zbojníctvo vzmáhalo. V r. 1848 bolo poddanstvo zrušené a zem, ktorú poddaný obrábal mu bola pridelená ako majetok. Sociálne pomery zrušeného poddanstva sa stále zlepšovali i v Lehote až do vypuknutia svetovej vojny.

 

Počet obyvateľov:

<< návrat na hlavnú stránku